euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

D. Tarageľ - Vražda ako spoločenská udalosť

 

Musím uznať, že toto je na slovenské pomery skutočne veľmi neobvyklá kniha.

D. Tarageľ - Vražda ako spoločenská udalosť

Musím uznať, že toto je na slovenské pomery skutočne veľmi neobvyklá kniha. Inšpiráciou k jej napísaniu sa stala esej dvoch nájomných vrahov, ktorú autor našiel celkom náhodne na internete. Nasledovali dva roky absurdnej korešpodencie s americkou byrokraciou, aby sme nakoniec mohli držať v rukách túto skutočne nanajvýš fundovanú príručku, ako vraždiť s noblesou, šarmom a eleganciou. Cieľ tejto knihy je jasný na prvý pohľad: "ľudia sa budú jedného dňa vraždiť slušne, v slušných šatách, s primeranými zbraňami a na primeranom mieste". Seriózny vrah si predsa musí poradiť v každej situácií tak, aby nestratil svoju tvár a aby aj samotné jeho dielo nieslo v sebe všetky znaky, ktoré by serióznemu umeleckému dielu rozhodne nemali chýbať. "Zručnejší vrahovia môžu používať škrtidlá, niekedy stačí aj plátený obrúsok, ktorý zvyčajne máme pri jedle na kolenách. Len nekultúrni prízemní hlupáci používajú bomby alebo časové nálože," Tomu vravím noblesa! Poriadny vrah tiež nikdy nezabúda na spoločenský bontón. "V prípade, že máme zavraždiť viac osôb, zásadne postupujeme podľa ich spoločenskej významnosti. Najprv zavraždíme spoločensky významnejšiu osobu a až potom osoby menej významné." Oproti tomuto vyznievajú všetci Chuckovia Norrisovia, Arnoldovia Schwarzeneggerovia, či Stevenovia Segalovia ako obyčajný burani, no na druhej strane, skutočne… Vrah na úrovni, ktorý sa rozhodne vyzabíjať povedzme celý zločinecký gang, prípadne zosadiť nejakú tú vládu (podľa stupňa svojej odbornosti) dobre pozná kto je jeho pravý nepriateľ. Ostatní sú už len viac-menej milými hračkami vo veľkej hre, kde ich smrť sa stáva eticko-estetickým potešením vraždiaceho, či prípadných prizerajúcich sa. V takýchto pasážach je skutočne obsiahnutý kus logiky.

Ako ste už zrejme z predošlých riadkov vyrozumeli, táto knižka je určená rozhodne pre ľudí so silnejšími žalúdkami, ktorí sa dokážu pozerať na svet s nadhľadom. Je postavená na brilantnej hre so svojim čitateľom a od samého začiatku až po koniec sa vonkoncom na nič nehrá, netvári sa akoby niečo hovorila a tak sa pre ľudí s menším množstvom predsudkov môže stať príjemným pobavením, aj keď niekedy trochu cez slzy. Na prvý pohľad seriózny štýl, ktorým je “pomocou” dvojice fiktívnych autorov Gutermana a Colohnatta vylýčená problematika etickej vraždy v sebe ukrýva množstvo sarkazmu a irónie, ktorá však vonkoncom nieje neadresná. Pokiaľ ste teda náhodou zavadili povedzme o “Vražda ako krásne umenie” od Thomasa de Quinceyho a neodišla u vás len tak naprázdno, táto knižka určite bude jej originálnym doplnením.

A nezabúdajte: Vraždiť sa dá všade, dokonca priam neprekonateľnú mágiu dostáva tento akt keď ste práve na cestách, či na dovolenke. Malá ukážka, prečo je to nanajvýš exkluzívne napr. vo vlaku: "Mŕtvy má takto príležitosť dostať sa pri troche šťastia omnoho ďalej, ako pôvodne plánoval, a spoznať tak množstvo nových miest a ľudí, keby to, samozrejme, vzhľadom na jeho situáciu bolo možné." Už nikdy žiaden otravný spolucestujúci v kupé,keď ste sa povedzme rozhodli začítať sa do niečoho zaujímavého. No nieje to nádhera? Každopádne, príde mi to vždy lepšie ako podľa knižky "365 spúsoboú (pardon), jak líbat svého miláčka", sťahovať líca a rybími ústočkami zapadnúť do jeho rybích ústočiek…

…a nehovorte, že z času na čas nemáte skutočne chuť niekoho zabiť.


Ohodnoťte:
0%

Hodnotené 33 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS