euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

Obraz hada v gréckej mytológii

 

...na požiadanie kúzlami vyvolala z hlbín zeme jaštera s ostrým dračím hrebeňom na chrbte a s plamennou papuľou s troma jedovatými jazykmi. Aj tu bol had ovinutý okolo stromu a...

Úvod
Cieľom nasledujúcej práce bolo združiť všetky dostupné zmienky o výskyte postavy hada, respektíve hada/draka, nakoľko tieto označenia bývajú často zamieňané, v gréckej mytológii. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa menia postoje k tejto postave, aké rôzne úlohy zohráva.

Práca sa delí na tri časti:

1. Najskôr predstavím hada ako príšeru, ktorá má buď strážnu funkciu a je teda v prípade ohrozenia aktívna v boji o strážený poklad; ďalej ako príšeru, ktorá nebojuje a nakoniec hada - priameho vykonávača zla s presným poslaním. Spomeniem viacerých "špeciálnych" hadov - ktorí sú odlišní nie funkciou (ne/bojovnosťou), ale odlišujú sa zvláštnym výzorom; uvediem časti priamo z tela hada plniace svoju funkciu, a napokon prostredia, v ktorých hada môžeme nájsť nerozlučne s ním spätého.

2. Táto časť sa bude týkať osôb súviasiacich s hadom: či už sa had nachádza ako atribút bohov, alebo ako priama súčasť tela osoby. Uvediem tu taktiež aj existenciu bohov meniacich svoju podobu práve na hada.

3. V tretej časti bude had vystupovať ako symbol v zjaveniach a pri veštení.

I. časť - Had/drak ako obávaná príšera
Pri pohľade na hada ako živelnú príšeru, ktorá škodí, resp. v časti B. je nebojovná, vyvstáva niekoľko otázok: Vznikol had prirodzenou cestou alebo vďaka čarom? Má kladný, neutrálny alebo záporný náboj (pomáha či škodí)? Dajú sa nájsť prípady, kedy had/drak v súboji s veľkým hrdinom vyhrá, nie je porazený? Existuje v gréckej mytológii aj náhodná smrť spôsobená hadom (čo sa týka hrdinov bájí, nie pospolitého ľudu ktorý trpí pod jarmom všeničiacej príšery)? Tieto otázky sa pokúsim zodpovedať v závere práce. Nasledujúce fakty by sa dali rozdeliť aj do inak riešených/koncipovaných kategórií, ja som sa rozhodla pre rozdelenie podľa funkcie hada/draka.

A. HAD - STRÁŽCA

Postava hada nesie funkciu strážcu dosť často, nevystupuje iba ako známy ochranca athénskej Akropoly a strážca Diovho domu na vrchu Olymp.
Ladon, strašný stohlavý drak obtočený okolo stromu, stráži záhradu Hesperidiek a v nej bájne tri zlaté jablká. Nikdy nezaspí a každá hlava mu syčí iným hlasom. Porazený bol jedinýkrát, a to obrom Atlasom, ktorý nesie nebeskú klenbu na pleciach. Hrdina Herakles musel splniť neľahkú úlohu - doniesť jablká - a požiadal Atlasa o pomoc. Za ten čas držal nebesia sám. Ladon je bratom Eurydiky ako Hadej Bohyne, považuje sa za prorockého hada nachádzajúceho sa v každom raji.
Drak sa vyskytuje aj v báji o zlatom barančom rúne. Je prevesené cez konár duba v háji zasvätenom bohovi vojny Aresovi, pribité zlatými klincami samým vlastníkom - kráľom Aietom. Dcéra Medea na požiadanie kúzlami vyvolala z hlbín zeme jaštera s ostrým dračím hrebeňom na chrbte a s plamennou papuľou s troma jedovatými jazykmi. Aj tu bol had ovinutý okolo stromu a nikdy nezaspal. Bol porazený samou Medeou, ktorá mu podala čarovnú uspávaciu bylinu.
Obrovský šupinatý drak s krvavým hrebeňom od hlavy až po chvost je súčasťou báje o založení Théb. Bohovia uložili kráľovi Kadmovi, aby založil nové prosperujúce mesto na určenom mieste. Kráľ potreboval priniesť vodu na obetu, tak poslal svoju družinu k prameňu do posvätného hája zasväteného Areovi. Kráľovu družinu pobil spomínaný drak prebývajúci v skalnej jaskyni pri prameni. Šľahali mu z očí plamene a bol plný jedu, mal čierny otravný dych, šupinaté telo, dlhé pazúry, tri jazyky a tri rady zubov. Kráľ Kadmos ho zabil v boji oštepom, podľa inej verzie bolo príčinou smrti rozbitie dračej hlavy balvanom.

Nasledujúce príšery som zaradila do tejto podkapitolky preto, lebo ich funkcia je niekde na hranici: sú aktívne a škodia, môžu byť teda strážcami danej krajiny/lesa; ale taktiež môžu byť do prostredia "umelo dosadené" - poslané určitým bohom alebo bohyňou ako trest pre obyčajných ľudí. V mýtoch nie je bližšie špecifikovaný dôvod ich existencie.
Prvou z nich je Hydra, had s deviatimi hlavami, ktorý pustošil krajinu pri meste Lerny. Žil v brlohu na okraji bažiny. Prostrednú z hláv mal nesmrteľnú. Zabiť lernskú hydru bola jedna z dvanástich ťažkých úloh udelených Heraklovi. Pri zotnutí hlavy vyrástli na tom mieste dve ďalšie, načo hrdina reagoval spálením odseknutého miesta, takže nové hlavy prestali rásť. Nesmrteľnú hlavu zahrabal do zeme a zaťažil kameňom. Celý močiar sa naplnil jej čiernou jedovatou krvou, v ktorej hrdina zmočil hroty svojich šípov, takže hydra prinášala skazu aj po svojej smrti. Jediným šípom napusteným v krvi hydry napríklad Herakles skolil aj mocného obra Geryona, čo bolo nutné pre vykonanie jednej z jeho úloh.
Zaradila som sem aj nasledujúceho tvora, i keď je len jednou časťou tela drak. Je to Chimaira, spredu lev, vzadu drak a uprostred divá koza. Mala aj tri hlavy: leviu, koziu a dračiu. Obývala jednu roklinu. Nebola pasívna - ničila krajinu a plienila dobytok. Zabil ju Bellerofontes mnohými šípmi za pomoci skroteného okrídleného koňa Paegasa, ináč by ho obluda zničila ohňom a dusivým dymom.

B. PASÍVNY/NEBOJUJÚCI HAD

Obrovský had Ofión bol stvorený bohyňou Eurynomou, ktorá povstala nahá z Chaosu. Chytila najsilnejší a najchladnejší vietor, Severný vietor Boreas, pošúchala ho v rukách a dala vznik Ofionovi, ktorý ju oplodnil, a tak vznikol podľa bájí prvý človek - Pelasgos, praotec pokolenia Pelasgov. Had sa neskôr vzbúril, takže ho Eurynomé zrazila do zemských hlbín.
Už spomínaná krutá kúzelníčka Medea vlastnila preslávený lietajúci voz ťahaný dvoma okrídlenými drakmi, na ktorom bola nútená dvakrát utiecť zahalená čarodejným oblakom. Konečný osud Medey ani jej voza s hadmi nie je známy, podľa niektorých povestí ušla do Ázie.

C. HAD - VYKONÁVAČ ZLA

Pythón bol strašný drak zrodený bohyňou Gaiou (Zem), ktorú pokladali za matku všetkých hadov - bytostí vyliezajúcich spod zeme. Vyliahol sa z bahna, ktoré ostalo po Potope sveta. Podľa veštby mal Pythón zahynúť rukou potomka bohyne Léto, tak ju prenasledoval. Pomstil ju jej syn Apollón, ktorý draka usmrtil svojimi šípmi a preto dostal prezývku Apollón Pýthios. Podľa inej verzie sama bohyňa Héra poslala zo žiarlivosti Pythóna za Léto (syn Apollón pochádza z Létinho vzťahu s Diom), aby jej nedal nikdy pokoj. Na počesť Apollónovej výhry nad Pythónom sa konali pýthijské hry (nielen v lukostreľbe), ktoré vraj založil sám Apollón z Delf.
V závere mýtu o Perseovi sa stretávame s obrovskou morskou obludou tiež označovanou aj ako had. Boh Poseidón ho poslal spolu s povodňou za trest, lebo kráľovná Kassiopea sa chválila, že je krajšia ako všetky morské nymfy. Kráľovstvo bude oslobodené, len keď bude netvorovi obetovaná kráľovnina dcéra Andromeda. Hrdina Perseus sa vracia do svojej vlasti práve vtedy, keď sa ju chystajú obetovať, a ukáže netvorovi hlavu obludy Medusy, pri pohľade na ktorú každý tvor skamenie. Morský netvor bol teda úspešne v poslednej chvíli zlikvidovaný.
Dvoch hadov poslala žiarlivá Héra za malým Heraklom, neskorším najväčším gréckym hrdinom, lebo bol ďalším z mnohých Diových synov. Ale Heraklés už v kolíske (za ktorú mu slúžil kovový štít) vynikal silou a smelosťou, tak oboch hadov holými rukami zabil.
Had je pôvodcom smrti Eurydiky, manželky bájneho pevca Orfea, pri speve ktorého o.i. aj hady vyliezali z dier a načúvali. Uštipol ju do nohy had, keď utekala pred dvorením boha pastierov Aristaia. Podľa niektorej verzie sa Eurydiké stala po smrti bohyňou hadov a jednou z bohýň podsvetia; obetovávali jej muži pri uhryznutí hadom.
Nie celé hady, iba obri s hadími nohami - Giganti, sú ďalšími vykonávateľmi zla. Priviedla ich na svet Diova stará matka Gaia preto, že závidela obyvateľom Olympu ich moc a šťastie. Bolo to jediný raz, čo museli olympskí čeliť vážnemu nebezpečenstvu, no i tak celú generáciu Gigantov porazili.

"Špeciálni" hadi

Prekvapivo aj v gréckej mytológii sa vyskytuje operený had, resp. hadí vták (grécke označenie). Je to v podstate malý vtáčik, ktorý má vo zvyku krútiť hlavou a krkom tak, že to pripomína zvíjanie hada, sipí ako had a má na krku aj značku v tvare písmena V takisto ako Athénine hady používané na veštenie. (Jeho slovenské označenie sa mi zistiť nepodarilo, v angl. "wryneck".) Bol zasvätený Mesiacu, Io ho využila ako posla na prilákanie Dia. Podľa povery otáčal hlavu k vrahovi.
Rod kráľa Kadma nemal šťastný osud. Podľa povesti sa kráľ spolu s manželkou Harmóniou v utrpení nad údajnou stratou dcéry a vnuka dobrovoľne premenili na hadov s korunkami, ktorí až dodnes neubližujú ani nemajú strach z ľudstva. Iná verzia tvrdí, že zomreli obaja súčasne a boli premenení na hady. Pindaros však rozpráva, že ich voz ťahaný drakmi odviezol na ostrov do ríše Blažených. Na hada s korunkou sa raz premenil aj boh Asklépios, čo obšírnejšie spomeniem neskôr medzi bohmi meniacimi podobu na hada.
Uroboros je typ hada, ktorý si hryzie vlastný chvost. Tento symbol večného kolobehu životov a času možno nájsť na celom svete. Vyskytuje sa aj v gréckom umení a literatúre.
Had ako podzemné zviera bol symbolom domácich bôžikov a géniov, ochranca príbytku a každého človeka. Verilo sa, že umiera so svojím chránencom, neskôr že neumiera, ale sa vracia do spoločenstva duchov. Niekedy strážili hroby svojich chránencov. Boli uctievaní obetami prinášanými hlavne v deň narodenín človeka.

Časti hada - zuby

Aj časti z tela draka po jeho smrti môžu zohrávať v mýtoch zaujímavú úlohu. Okrem spomínanej krvi hydry zabíjajúcej svojím jedom aj po jej porážke sa v dvoch povestiach vyskytuje motív zasiatia dračích zubov do zeme, z ktorých povstanú tisíce bojovníkov. Jedného z drakov, od ktorých zuby pochádzajú, som už spomínala medzi hadmi - strážcami.
V báji o založení Théb kráľ Kadmos po tom, čo zabije draka strážiaceho prameň v háji zasvätenom Areovi, na radu svojej ochrankyne - bohyne Palas Athény - skypril pôdu oštepom a zuby draka zasial. Vzišlo vojsko, ktoré sa navzájom pozabíjalo, lebo drak bol syn Area, boha vojny. Ostalo len päť mužov, ktorí uzavreli medzi sebou mier a spolu s nimi Kadmos založil hrad a Théby.
V už spomínanej báji o zlatom rúne potrebuje hrdina Iason získať rúno, aby sa dostal na trón, ktorý bol jeho otcovi násilne vzatý. S pomocou Medey, dcéry kráľa Aieta - vlastníka rúna, splnil Aietovu skúšku: zoral pole s býkmi s kovovými kopytami, ktorým šľahal z nozdier oheň, tam zasial dračie zuby, z ktorých vyrástli bojovníci a všetkých ich porazil. Nie je upresnené, odkiaľ vzal kráľ dračie zuby, ale nesúviseli priamo s drakom, čo zlaté rúno strážil.

Had v spojení s konkrétnym predmetom

Aj prostredie, ktorého je had neoddeliteľnou súčasťou, môže meniť jeho význam a postavenie.
Hady nesené v košíku, často spolu s predmetmi falického tvaru, boli súčasťou všetkých druhov mystérií súvisiacich s plodnosťou a úrodou. Hrali dôležitú rolu v Dionýsovských iniciačných obradoch (Dionýsa ako boha plodnosti), kde sa používali termíny ako "výsledok je v lone bohov", "boh prehovorí cez svoje lono" atď.
Pokiaľ sa had nachádza v súvislosti s palicou, môže ísť o caduceus alebo eskulapku, ktoré treba odlišovať. Caduceus je symbol boha Herma, posla bohov. Pozostáva z heroldskej alebo čarodejnej palice, okolo ktorej sa symetricky vinú dva hady. Niekedy je navrchu pár krídel alebo okrídlená helma. Podľa mýtu dostal Hermés od Apollóna berlu. Raz uvidel dva hryzúce sa hady, hodil palicu medzi ne a ony boli opäť zajedno. Preto dostala palica pomenovanie ako znak zmierenia. Okrem Herma bola s caduceom znázorňovaná aj bohyňa rannej zory a dúhy Iris, pretože predznamenávala príchod slnka ako jeho posol. U Grékov aj Rimanov sa neskôr berla stala odznakom úradných hlásateľov. Eskulapka je palica, okolo ktorej je ovinutý len jeden had (užovka Eskulapova). Tento symbol je pomenovaný podľa boha lekárstva Asklépia (Aesculapius), ktorého Zeus umiestnil na oblohu v podobe súhvezdia Ophiuchos (Hadonos). Dodnes je znakom lekárstva a lekárnictva, ktoré sa líšia tým, že v prvom prípade má eskulapka na hornom konci misku, z ktorej pije had. Podnetom pre jeho vznik bolo každoročné zvliekanie hada pokladané za omladenie.

II. časť - Bohovia v súvislosti s hadom
Had je atribútom viacerých bohov a bohýň, z ktorých niektorí mali schopnosť premieňať sa na hada a často ju využívali. Väčšinou majú priamy vzťah k podsvetnej ríši a ročnému obdobiu zime.
Dionysus je boh vína a opojnej veselosti, u ktorého by sme nepredpokladali súvislosť s podsvetím. Napriek tomu sa už pri jeho narodení, v zime, stretávame s hadmi: korunovali ho ako boha úrody a plodnosti, čo bola jeho prvotná funkcia, takže sa had, žijúci v zemi, stal jedným z jeho atribútov.
Had patril aj medzi atribúty Hékaté, bohyne kúziel často stotožňovanej s Mesiacom, stanovujúcej osud a ochraňujúcej cesty, deti a rodiny. Možno ho nájsť namaľovaného na jej koči takisto ako na voze Demeter, bohyne úrody.
Aj dcéra Demeter - Persefona, manželka vládcu podsvetia Háda, má súvislosť s hadom. Patrí medzi bohov meniacich podobu práve na hada a bola stotožňovaná so spomínanou Hekaté. Na hada sa premieňal aj Persefonin milenec Adonis keď s ňou trávieval vždy tretinu roka v podzemí.
Po smrti sa už spomínaná Eurydika, bohyňa hadov, tiež menila na hada.
Boh lásky Eros bol pôvodne chtonický had, ktorý povstal z Chaosu, pán podsvetia.
Riečny boh Achelóos, boh najväčšej rovnomennej rieky Grécka, podľa jednej verzie syn Gaie a Hélia, mohol meniť podobu a často sa premieňal na hada alebo draka. V zápase s Heraklom o krásnu kráľovskú dcéru Deianeiru sa zmenil najprv na obrovského klzkého hada, vtedy ho hrdina skoro zahrdúsil. Keď sa premenil na býka a Herakles mu odlomil jeden roh, uznal svoju porážku a utiekol.
Spomínaný boh lekárstva a lekárnictva Asklépios navštevoval krajiny postihnuté chorobami. Na želanie Rimanov, ktorí ho prišli prosiť o pomoc do jeho svätyne v Epidaure, sa zmenil na hada s korunkou na hlave a viedol ich umiestnený na prove ich najväčšej lode. Svoje poslanie úspešne vykonal a zahnal choroby z Ríma.
Najvyšší boh Olympu Zeus sa v mýtoch mení okrem iného aj na hada. Raz na úteku pred vlastným otcom Kronom, ktorý ho chcel zabiť, pretože podľa veštby ho jedno z jeho detí zvrhne z trónu, sa Zeus zmenil na hada a svoje stráže premenil na medvede. Rovnakú formu si zvolil aj pri kopulácii s vlastnou matkou Rheiou, pôvodne bohyňou zeme, keď sa ukrývala vo forme hada. Tak sa začal ich "nevysvetliteľný zväzok".

Had priamou súčasťou osoby

V gréckej mytológii je dosť málo prípadov, keď had nahrádza časť tela mýtickej bytosti. Najznámejšie je nahradenie/suplovanie vlasov hadmi, a to v dvoch prípadoch. V oboch sa jedná o ženy nesúce vyložene negatívny náboj.
Erýnie (najčastejšie udávaný počet je tri) sú ukrutné bohyne pomsty zosobňujúce túžbu človeka odplatiť nepotrestané zločiny. Volajú sa Allektó (nikdy neotáľajúca), Tísifoné (pomstiteľka vraždy) a Megaira (závistlivá). Majú krídla, vejúce čierne rúcho, zmije namiesto vlasov a z očí im kvapká krv. Bývajú zobrazované s fakľami a bičmi v rukách. Spievajú človeku, ktorého prenasledujú, o jeho zlých činoch takým prenikavým a strašným hlasom, na aký sa nikdy nezabúda. Vystupujú o.i. aj v báji o Orestovi.
Ďalšia trojica postáv s hadmi namiesto vlasov sú sestry Gorgony: Sthenó, Euryalé a Medúsa. Podľa niektorých verzií má hadov na hlave len najmladšia, jediná smrteľná Medúsa, niekedy všetky tri. Žili ďaleko na západe, kde vraj už začína večná noc. Boli to okrídlené obludy pokryté hadími šupinami, v ústach mali zuby podobné kančím klom a mali kovové päste. Kto sa na ne pozrel, vrátane zvierat, skamenel. Pôvodne to boli neobyčajne krásne devy, ktoré za ich márnomyseľnosť bohovia potrestali a premenili na príšery. Medúsa bola v čase najväčšej krásy dokonca milenkou boha Poseidóna.4 Hrdina Perseus Medúse odsekol hlavu a obetoval bohyni Pallas Athéne, ktorá mu pomáhala. Athéna ju umiestnila na svoj slávny štít. Nielen nehybná tvár, ale aj krv Medúsy ničivo pôsobila po jej smrti: ako letel Perseus vo svojich okrídlených črieviciach nad Afrikou, kvapky jedovatej krvi sa pri dopade menili na hadov, odvtedy je vraj v Afrike toľko nebezpečných hadov.

III. časť - Had ako znamenie
V príbehu o Trójskej vojne nachádzame hada ako znamenie zoslané Diom o výsledku nasledujúcich bojov. V Aulide pred vyplávaním sa zišlo asi tisíc dvesto gréckych lodí, ktoré mal viesť kráľ Agamemnón. Hrdinovia sa zišli a obetovali bohom pod veľkým platanom. K stromu sa priplazil had, ovinul sa okolo kmeňa a zadusil v hniezde na konári osem vtáčích mláďat aj s matkou a po čine skamenel. Výklad veštcov hovoril, že vojna bude trvať deväť rokov a na desiaty Trója padne, čo sa aj potvrdilo.
Ďalší prípad, kedy bol had znamením od bohov, je v tom istom príbehu. Keď Gréci nechali pod hradbami Tróje povestného dreveného koňa, v ktorom boli ich hrdinovia ukrytí, a naoko odplávali, Trójania uverili, že je to dar mestu. Iba trójsky kňaz Laokoón cítil, že kôň prinesie mestu skazu, a varoval pred ním. Na jeho varovný krik sa vyvalili z mora dva obludné hady, ovinuli kňaza aj jeho dvoch synov a zadusili ich. To bolo vyložené, ako že osud určil mestu skazu, preto Trójania bez váhania vtiahli dreveného koňa do mesta. Niekde sa udáva, že hadov poslala Palas Athéna, ktorá chránila grécku výpravu. Hadov vraj získala z hlavy Alekto, jednej z troch už spomínaných Erýnií, ktoré mali namiesto vlasov hady. Podľa inej verzie hadov poslal grécky ochranca Poseidón.5 Túto príhodu som nezaradila do podkapitoly Had - vykonávač zla, lebo nešlo o zničenie konkrétne Laokoonta; keby sa ktokoľvek postavil rozhodnutiu bohov na odpor, stihne ho rovnaký osud.
Had ako znamenie sa môže vyskytnúť aj vo sne, napríklad u Klytaiméstry, ženy kráľa Agamemnóna, ktorej sa prisnilo, že porodila hada, ktorý ju vycical/vysal. Veštci to vysvetlili ako strach zo smrti, ktorú sama zapríčinila. Klytaiméstra totiž svojho manžela po jeho návrate z trójskej vojny úkladne zavraždila.

Had pomocníkom pri veštení

Gréci si zvykli obracať sa v zvlášť kritických situáciách jednotlivo aj menom obce s žiadosťou o veštbu priamo na boha prostredníctvom jeho kňazov. Pri chrámoch bohov, ktorým bola pripisovaná najväčšia schopnosť veštby, tak vznikali veštiarne. Existovalo mnoho spôsobov na získanie proroctva, ale využívať pritom hadov bola skôr zriedkavosť.
Zeus mal pradávnu veštiareň v Dodone, kde jeho kňazi hádali osud zo šumu Diovho posvätného duba a bublania posvätného potoka, občas využívajúc hadov poblíž stromu žijúcich.
Najslávnejšia bola Apollónova veštiareň v Delfách. Patrila mu aj veštiareň v Épeire, kde sa znamenia vykladali/čítali z toho, akým spôsobom si hadi vzali jedlo z tela nahej panny.
Súrodenci Helenos a Kassandra, ktorí mali schopnosti predpovedať, aj slávny prorok Melampús vraj brali svoju schopnosť od hadov.

Uvedené prípady, samozrejme, neboli všetky, ktoré grécka mytológia v súvislosti s hadom/drakom obsahuje. Niektoré zmienky sú vedľajšie, had nehrá dôležitú úlohu, tak som ich zaradila na koniec práce.
Hrdina Héraklés mal synov Agathyrsa, Gelóna a Skytha so skýthskou ženou, ktorá mala od pol tela hadie telo. Odviedla mu konský záprah, keď hnal stádo obra Geryona, a sľúbila mu, že mu kone vráti, keď sa stane jej milencom. Podľa iného podania nebol otcom Heraklés, ale sám Zeus.
Jedno z mnohých prirovnaní: chodby obrovského bludiska, ktoré postavil architekt Daidalos pre obludu krétskeho kráľa Mínosa, sa križovali, zahýbali, stáčali a rozvíjali ako klbko hadov.
Ďeťom sa rozprávali báje o drakoch a obroch a o hrdinských činoch, ako to možno nájsť napr. v mýte o Perseovi.

Záver
Cieľom tejto práce bolo zosumarizovať všetky dostupné fakty, v ktorých sa spomína had, resp. drak, nakoľko tieto postavy splývajú. V úvode prvej časti som položila niekoľko otázok, ktoré by som sa teraz pokúsila zodpovedať.
Riešenie problému, či hady/draky vznikli pôsobením čarov alebo prirodzeným spôsobom, znie: pôvod hadov v gréckej mytológii iba prirodzený. Aj napr. v prípade strážcu zlatého rúna, kde boli použité čary, treba uznať, že nie sú príčinou jeho samotného vzniku. K očividným príkladom "prirodzeného vzniku" patrí napr. Gaiou zrodený Pythón. Ku vzniku hada na základe čarov sa môže priblížiť inak nezaraditeľný prípad premeny kráľa Kadma a jeho manželky Harmónie na hadov s korunkami.
Aký nesie väčšina hadov náboj: kladný, záporný, alebo pôsobia neutrálne? Vo väčšine spomínaných prípadov had vystupuje ako negatívna postava, a to ako bojovná príšera, ako súčasť hrozivej veštby (napr. u Laokoonta, závisí ale od uhla pohľadu) alebo súčasť zlovestnej osoby (hady na hlavách Gorgon s nimi spolupracovali: upozorňovali ich na blížiaceho sa hrdinu). Kladnú funkciu má ako ochranca - domáci had, aj v tesnej súvislosti s predmetom - palicou a košíkom. Dá sa povedať, že druhotne použité časti hada - zuby pôsobia neutrálne, nakoľko podľa môjho názoru samotný drak nemá už vplyv na to, akým spôsobom bojovníkov zo zubov vzniknutých kráľ resp. majiteľ zubov použije. To by som aplikovala aj na mýtus o založení Théb, keď sa všetci vojaci okrem piatich, čo zostali, navzájom vykántrili v rýchlom boji.
Odpovedať si na otázku, či bojovné hady vyhrajú v súboji s hrdinom alebo sú porazené, je vcelku jednoduché. Podľa fabuly známej po celom svete zlo býva porazené dobrom, takže netvory zomierajú i napriek tomu, že v niektorých prípadoch sú na krajinu zoslané za trest. Obluda predstavujúca zlo môže byť zosobnením nejakej prírodnej pohromy, ktorej príčiny/vznik si ľudia nevedeli vysvetliť, tak ich pripísali zvláštnej (vymyslenej) bytosti.
Z informácií, ktoré som v súvislosti s hadom ponachádzala, som vyvodila záver, že pokiaľ padne človek hadovi za obeť, jeho smrť nikdy nie je náhodná. Buď je had vykonávačom zla poslaným za jednou konkrétnou osobou, alebo akoukoľvek osobou, ktorá sa vzbúri proti vôli bohov, alebo je obeť súčasťou ľudu/krajiny, na ktorých bol drak nasadený ako trest (prípad Chimairy).
V každom prípade je had/drak zaujímavá postava, ktorej aspoň niektoré zo spôsobov zobrazenia som sa snažila načrtnúť.

POUŽITÁ LITERATÚRA
Biedermann, Hans: Lexikón symbolov. Obzor, Bratislava 1992
Petiška, Eduard: Staré grécke báje a povesti. Mladé Letá, Bratislava 1961
Slovník antické kultury. Svoboda, Praha 1974
Trencsényi-Waldapfel, Imre: Mytológia. Obzor, Bratislava 1973
Vries, Ad de: Dictionary of Symbols and Imagery. North-Holland Publishing Company, Amsterdam-London 1974
Waczuliková, Margit: Gréci, Etruskovia a Rimania. In: kol.: Mytológie sveta. Obzor, Bratislava 1973
Bold TextBold TextBold TextBold Text

Powered by M. Mašura


Ohodnoťte:
9%

Hodnotené 37 krát.

Komentáre ku článku:


nový Pridaj nový komentár

Exosferik

2013-10-11 15:54:21

Wryneck, po našom Krutihlav - druh ďatla
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS