euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

Opojné nápoje v nartskom epose

 

Vznik piva sa nachádza v oboch prekladoch nartského eposu ako samostatný príbeh, preto sa mu budeme venovať ako prvému.

Nartský epos spomína okrem iného aj konzumáciu opojných nápojov u bájneho kaukazského národa Nartov. Nakoľko preložená literatúra je výrazne obmedzená a informácie nie je možné doplniť, musíme sa v tejto krátkej práci uspokojiť so skromnejším počtom faktov. Pokúsime sa predstaviť tri nápoje obsiahnuté v nartskom epose: pivo, rong a sano; a nájsť možné paralely so vznikom medoviny u vzdialených Germánov.

Vo všetkých príbehoch týkajúcich sa vzniku opojných nápojov vystupujú dvaja, resp. jeden kultúrny hrdina: sú to Satana a Uryzmag, ktorých životu sa venuje množstvo piesní. Satana/Šatana (osetínsky; kabardínsky a adygejsky Satanej, abcházsky Satanej-Guaša, ingušsko-čečensky Sela/i Sata) vystupuje ako najmúdrejšia zo žien, veštica, vedma, najlepšia z nartských matiek, ktorá vynašla ľudstvu mnoho predmetov (napr. kladivo, kovadlinu a kliešte božskému kováčovi Tlepšovi) a za pomoci svojich pozorovacích schopností a dôvtipu napomohla aj k objavu výroby alkoholických nápojov. Niekedy pri tom asistoval aj jej brat a manžel - múdry Uryzmag (osetínsky; kabardínsky Uazyrmes). Oni ako aj mnohé iné postavy sú silne zakorenené vo vedomí Osetíncov, ktorí dodnes nazývajú dobrú a múdru gazdinú Šatana, dobrého hospodára Uryzmag a mocného mládenca Soslan (Satanin syn, inde známy pod menom Sosruko).

Vznik piva sa nachádza v oboch prekladoch nartského eposu ako samostatný príbeh, preto sa mu budeme venovať ako prvému.
Uryzmag pozoroval jedno vtáča, ako dzoblo do dvoch-troch zrniek chmeľu a vzápätí preletelo na sušený slad, z ktorého tiež ochutnalo. Vtedy "ochablo a podivne sa chvelo", tak ho Uryzmag vzal ukázať Satane. V preklade Nartský epos ho dal "do záčinu obilného, celé hrste pšenice mu doň nasypal. Dlho vtáča pšeničné zrnká zobalo, z pšeničky však skoro vôbec neubúdalo, až sa vtáča nakoniec úplne prebralo". V druhom preklade táto pasáž chýba. Uryzmag porozprával svojej žene, čo sa stalo. Ona nad tým hútala, v Nartskom epose sa ho dokonca sama opakovane na všetko vypytovala, načo jej Uryzmag kázal "uvariť nápoj zo sladu a chmeľu".
"Múdra Satana hneď všetko pochopila,
vybrala sa po slad, pripravila odvar,
z chmeľu urobila tuhý horký zákvas,
zakvasila odvar, nechala ho v teple.
V nádobe to zrazu prudko zašumelo,
vystúpila navrch biela hustá pena."1
Nápoj Nartom chutil, nazvali ho "hodným samých bohov z neba" (preklad Nartský epos) a od tých čias ho varia zo sladkého sladu - "či už z jačmenného, či už z pšeničného"2 a zákvasu z dozretého chmeľu. Iba v preklade Nartský epos sa spomína pivo čierne, a príbeh tu končí veršami:
"Prines teda čierne pivo, prines, Šatana,
ty sa k nemu, Uryzmag, modli do rána.
S čiernym pivom čaká nás veľa šťastných dní,
nartský národ ospieva ten nápoj opojný."

Nápoj rong býva označovaný ako zázračná nartská medovina, pravdepodobne ho poznali už predkovia Osetíncov Alani. Prípravu rongu opisuje osetínsky príbeh Ako sa Satana stala Uryzmagovou ženou. Bol to obľúbený opojný nápoj Nartov, "bez neho by boli hody (oslavy na návrat Uryzmaga domov z výpravy) na nič". Rong bolo treba uvariť, naliať do neho kvások a čakať, kým začne pracovať (vykvasí). Aké ingrediencie sa nachádzali v základe rongu okrem medu, nie je nikde bližšie určené.
"V Sataniných rukách všetko mihom rastie,
akoby v nich mala nadpozemskú silu.
Ihneď pripravila samokvasné droždie,
vzala medzi prsty, do rongu ho dala,
nápoj začal kvasiť, začal prudko bublať,
vystúpila navrch bublajúca pena,
belela sa ako more za príboja,
vzdúvala sa ako rozvodnená rieka,
šumela v tom rongu ako vietor v lese."3

Sano je nápoj mladší ako rong a pri jeho prvej výrobe opäť vystupuje Satana. Podľa niektorých motívov ide o hroznové víno, i keď od slov nart-sano pochádza názov kaukazských minerálnych prameňov narzan.
Mladého hrdinu Sosruka pozvali bohovia medzi seba na vrcholec Ošchomacha, kde mu ako smrteľníkovi udelili významnú poctu - ponúkli mu vypiť si s nimi božské sano. Sosruko aj napriek obyčaji, že každý boh vypil len jeden roh sana za deň, vypil hneď rohy dva. Potom zhodil celý súdok na zem, nech ochutnajú všetci ľudia. "Rozbil sa, tuhé lahodné sano tieklo prúdom po celej nartskej krajine." Semená ostali na dne súdka, a keď sa dotkli zeme, "premenili sa na čarokrásne viniče s množstvom maličkých bobúľ, sladkých a opojných". Ľudia nevedeli, čo s tým, tak vinič zaniesli múdrej Satane. Hneď vedela čo robiť: vložila čarovné bobule do súdka a veko privalila ťažkým abra-kameňom, ktorý ani nie po roku bujné sano samo zhodilo. Tak sa ľudia oboznámili s nápojom bohov.4

V germánskej mytológii sa tiež stretávame s alkoholickými nápojmi - a to pivom a medovinou. Pivo sa pilo v podsvetí aj u bohov, a že opojné nápoje s výnimkou medoviny diferencované pravdepodobne príliš neboli, dokladá aj pasáž z Piesne o Alvísovi, kde sa Thor vypytuje škriatka na rôzne veci, medziiným aj na to, ako pomenúvajú obyvatelia rôznych ríš nápoj, ktorý pijú ľudia. Alvís mu odpovedá:
"Pivo u lidí,
u ásů úlitba
a víno u věčných vanů;
u obrů chmel,
u álfů doušek
a v podsvětí příjemné opojení.".5
Pivu a jeho výrobe sa zachované piesne nevenujú, zato vznikom medoviny sa zaoberá významná príhoda. Spomína ju Snorri Sturluson v Mladšej (prozaickej) Edde a časté narážky na ňu obsahuje aj Staršia (piesňová) Edda.
Božskí ásovia a vanovia na dôkaz mierovej zmluvy napľuli do súdka, z čoho, aby ich spoločná múdrosť a božský pôvod nevyšli nazmar, vytvorili mýtickú bytosť - Kvásira, ktorý chodil po svete a rozdával múdre rady. Býva považovaný aj za boha alebo personifikovaný nápoj medovinu. Dvaja škriatkovia Galar a Fjalar ho vlákali do svojho príbytku a zabili. Jeho krv zachytili do dvoch súdkov, ktoré nesú pomenovanie Sin a Bodn, a kotlíka Ódreri, a zmiešali ju s medom, čím vznikol nápoj medovina. Mal takú vlastnosť, že kto sa ho napil, získal dar básnickej reči a nevýslovnej múdrosti, ktorú Kvásir obdržal od ásov a vanov. Všetky nádoby s medovinou škriatkovia neskôr venovali obrovi Suttungovi na uzmierenie, pretože mu zabili otca (obra Gillinga) aj matku. Ódin mal samozrjeme o medovinu záujem, tak tri noci za sebou zviedol obrovu dcéru Gunnlod a za každú noc si vypýtal dúšok medoviny. Na každý dúšok vypil jednu celú nádobu medoviny. Keď sa to dozvedel obor, dal sa rozzúrený prenasledovať Ódina, ktorý sa medzitým zmenil na orla a prikázal všetkým bohom aj ľuďom, aby vyprázdnili všetky nádoby, ktoré vlastnia. Tesne predtým, ako ho obor v podobe orla dohonil, Ódin vypustil medovinu do pripravených nádob. Tá, ktorú vypustil análnym otvorom, bola pre ľudí. Tento moment býva často zobrazovaný. Takto sa teda medovina dostala k ľuďom, bohom aj do podsvetia.6
Príbeh o medovine by bolo najlogickejšie prirovnať k príbehu o rongu, nakoľko oba nápoje obsahujú med. Ibaže súvislosť ronga s múdrosťou a básnictvom zrejmá nie je, ani sa Satane autorstvo rongu pripisovať nedá. Ekvivalent k motívu rozšírenia medoviny medzi ľudí sa ale nachádza v príbehu o sane (Ódin vypustil medovinu v podobe orla a Sosruko zhodil súdok sana na zem). Treba si ale povšimnúť istý odlišný aspekt, a to je Sosrukovo úmyselné podarovanie sana ľuďom a Ódinov vlastne bočný (pravdepodobne nechcený) počin.
Bolo by asi nepresné nazvať Galara a Fjalara civilizátormi prirovnateľnými k Satane a Uryzmagovi. Prvotným zámerom Satany aj Uryzmaga bolo naučiť ľudí pripravovať opojné nápoje, kdežto škriatkovia, ktorí vymysleli aj mnohé iné veci, na ľudí ani nepomysleli. Pokiaľ ich ale nazveme kultúrnymi hrdinami alebo civilizátormi, tak akurát nepriamymi, a to sa týka všetkých ich "vynálezov".


POZNÁMKY:

1. Jablko z nartskej záhrady, príbeh Ako sa objavilo pivo, s. 92.
2. Tamže.
3. Jablko z nartskej záhrady, príbeh Ako sa Satana stala Uryzmagovou ženou, s. 54-62.
4. Jablko z nartskej záhrady, príbeh Božské sano, s. 107.
5. Edda, príbeh Píseň o Alvísovi, s. 163 (strofy 33-34).
6. Edda, príbeh Baldrove sny, s. 166 (strofa 7).

POUŽITÁ LITERATÚRA

Edda. Státní nakladatelství krásné literatury a umění, Praha 1962. (Preklad Ladislav Heger)
Jablko z nartskej záhrady. Tatran, Bratislava 1982. (Preklad Ján Komorovský)
Nartský epos. Mladé letá, Bratislava 1983. (Prerozprávala Eva Malievová)
Vlčková, Jitka: Encyklopedie mytologie germánských a severských národů. Nakladatelství Libri, Praha 1999.



Powered by M. Mašura


Ohodnoťte:
13%

Hodnotené 39 krát.

Komentáre ku článku:


nový Pridaj nový komentár

mato

2010-10-22 08:42:32

POUZITA LIT. NA PREDAJ Ak by mal niekto zaujem, predavam spominanu knihu Jablko z Nartskej záhrady – Ján Komorovský, Juraj Andričík,Tatran 1982 SK . Vynikajuci stav, ako nova. Prosim na odpovedat na mato.bodnar (at) gma­il.com
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS