euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

Pojem "náboženstvo" vo vybraných spisoch V. I. Lenina

 

"Boha nahradí elektrina. Nechajte roľníka modliť sa k elektrine, a pocíti z nej moc autority väčšiu než je moc nebies," hovoril Lenin...

Cieľom tejto práce bolo zhromaždiť výroky týkajúce sa náboženstva v niektorých zo spisov V. I. Lenina a podať tak doplnenie náhľadu na filozofiu komunizmu konkrétne podávaného V. I. Leninom, resp. na marxizmus-leninizmus. Práca bola doplnená aj o citáty k zvolenej téme z Komunistického manifestu, a to napriek tomu, že nie je priamym Leninovým dielom, iba sa o neho opiera a mnohokrát ho cituje.

Vladimíra Iľjiča Lenina treba v prvom rade menovať spoločne s nemeckými blúznivcami: Z chiliastických ruských blúzniveckých obcí smerujúcich k chaosu a prinášajúcich svetu vykúpenie vytvoril soviet, rad strojcov spásy, pričom zo zvestovateľov spásy urobil jej plánovačov, z pokrokov spásy jej znalcov a tvorcov. Snahy tohoto titana mierili k spútaniu a skroteniu ruského chiliazmu a blúznivectva. Zo "zavrhnutej masy" (masa damnata, tento theologický pojem je tu plne na mieste) západných a východných politikárov, straníckych politikov (v zmysle 19. storočia), "revizionistov" a "boľševikov" vytvoril malú obec, "bunku" - cirkev niekoľkých povolaných. Tí v trvalom procese očisťovania, v pozemskom Poslednom súde prostredníctvom sebapreverovania (sebakritiky) a bogomilskej prakresťanskej spovede pred obcou spásy dokazujú, že boli predurčení stať sa tými vyvolenými a úplne čistými, ktorí boli roznietení ohňom vnútorného a vonkajšieho boja za "čistotu strany". (Jedným z dooležitých východzích bodov, prečo boli kalvinisti fascinovaní sovietmi, by mohlo byť toto prísne učenie o predestinácii. Druhý treba vidieť v smelosti a konsekventnosti Leninovho politického myslenia, ktorým sa svojou dooslednosťou blíži Aristotelovi a Kalvínovi.)1

Náboženstvo hrá v diele veľkého revolucionára V. I. Lenina ako i v celých základoch komunizmu čisto negatívnu úlohu. Je to nepriateľ, "útlak postihujúci najrozličnejšie triedy spoločnosti", vystupuje tu často "kostol ako demoralizujúci faktor"2. Lenin často používa aj pojmy prevzaté z náboženstva ako napr. "posvätný", "božstvo" (=Sjazd), "farizejsky", "kresťanská láska", "vyobcovania z cirkvi", "dedičný hriech v katechizme" a pod. Napr. aj pri upozornení na dôležité zabúdanie na Marxove ponaučenia používa prirovnanie: "Stalo se zvykem mlčet o tom jako o "naivitě", která se dávno přežila, asi tak jako křesťané, když se jejich víra stala státním náboženstvím "zapomněli" na "naivitu" prvotního křesťanství, prostoupeného demokraticko-revolučním duchem."3
Aby ruské hnutie zvládol a opanoval, povolal na pomoc novú mníšsku disciplínu - sebavýchovu "strany". Toto voobec prvé spútanie blúzniveckého hnutia silami, ktoré sú v ňom samotnom, je základom svetového Leninovho úspechu. Z výrokov o náboženstve v spojitosti s komunistickou stranou napr. uvádzam: "Jednotlivo "drobné", ale v súhrne neoceniteľné služby mali by nám (strane) preukazovať nielen továrenskí zamestnanci a úradníci, ale aj z poošt, železníc, colníc, z prostredia šľachty a duchovenstva..." Engels napádal nemecký oportunizmus, ktorý prehlasoval náboženstvo za súkromnú vec voči strane a takto znižoval stranu revolučného proletariátu na úroveň najbanálnejšieho "slobodomyseľného" malomeštiactva, ktoré je ochotné pripustiť bezkonfesnosť, ale upúšťa od boja strany proti náboženskému ópiu, ohlupujúcemu ľud.4
V Návrhu a výklade programu ruskej sociálnodemokratickej strany sa vierovyznanie spomína dokonca dvakrát, a to v bode C 2. : (Strana predovšetkým žiada) "Všeobecné a priame volebné právo pre všetkých ruských občanov, ktorí dosiahli 21 rokov, bez rozdielu vierovyznania a národnosti." a v bode C 6. : "Slobodu vierovyznania a rovnoprávnosť všetkých národností." Celý blok C je vo Vybraných spisoch 1. bohužiaľ uvedený bez akéhokoľvek bližšieho výkladu. V súvislosti s volebným právom sa Lenin rozčuluje v spise Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu, že "je v Anglicku začiatkom 20. storočia ešte dostatočne obmedzené, aby mohlo vylúčiť vlastnú, proletársku, nižšiu vrstvu!!" Hornú vrstvu tvoria samozrejme okrem iného i "početné náboženské sekty".5

Ale že náboženstvo treba brať v úvahu, dokladá aj citát Marxa: "Celý socialistický princíp je opäť len jedna stránka... Práve tak sa musíme zaujímať o druhú stránku, o teoretickú existenciu človeka, musíme za predmet svojej kritiky vybrať náboženstvo, vedu atď.... Ako je náboženstvo registrom teoretických bojov ľudstva, tak je politický štát registrom jeho praktických bojov."6
Istý predstaviteľ Marxizmu, Hobson v r. 1902 na obranu kresťanstva hovorí: :Kresťanstvo, ktoré sa upevnilo v nemnohých veľkých federálnych impériách, z ktorých každé má rad necivilizovaných kolónií i závislých krajín, ukazuje sa mnohým najzákonitejším rozvojom súčasných tendencií a pritom takým rozvojom, ktorý by dal najviac nádeje na stály mier na pevnej báze interimperializmu." Lenin na to prudko reagoval aj týmito slovami: "...je náročivosť vydať za marxizmus to, čo Hobson v podstate svojej opisoval ako pretvárku anglických farárikov."7

K náboženstvu sa samozrejme vyjadruje aj Fridrich Engels. Ako ho cituje V.I. Lenin, hovorí: "Dnes sa nám hlása trojaká morálka" kresťansko-feudálna, buržoázna a proletárska, čiže minulosť, prítomnosť a budúcnosť má vlastné teórie morálky."

Zmienku o Bohu sa mi bohužiaľ podarilo nájsť len jednu. "Boha nahradí elektrina. Nechajte roľníka modliť sa k elektrine, a pocíti z nej moc autority väčšiu než je moc nebies," hovoril Lenin v r. 1918 počas jednej diskusie o elektrifikácii Ruska.

Nedá mi nespomenúť útly spis, ktorý vykladá hlavné zásady socializmu, a to napriek tomu, že bol vypracovaný K. Marxom a F. Engelsom. Lenin sa na neho mnohokrát odvoláva. Ide o "preslávený" Manifest komunistickej strany (Komunistický manifest) navrhnutý v novembri 1847 na Sväze komunistov v Londýne, po prvýkrát vyšiel vo februári 1848 a dočkal sa nesčetných vydaní v mnohých krajinách. Lenin hovorí: "Táto neveľká knižočka je za celé sväzky: jej duch žije a hýbe doteraz celým organizovaným a bojujúcim proletariátom civilizovaného sveta."8
Komunistický manifest sa o náboženstve, konkrétne menuje kresťanstvo, zmieňuje na svojich 60 stranách celkovo trikrát. Vo všetkých prípadoch ho označuje za skazu spoločnosti a zhubný element pôsobiaci na človeka: "Zákony, morálka, náboženství jsou mu (proletáři) stejnými měšťáckými předsudky, za nimiž se skrývá stejně tolik měšťáckých zájmů.".9 Netreba pripomínať, že "měšťácké předsudky" nie sú pozitívnym faktorom. V kapitole Socialistická a komunistická literatura, podkapitola Reakční socialismus - Feudální socialismus, vyjadruje Manifest súvislosť náboženstva s ostatnými "zlami" nasledovne: "Jako šel vždy páter ruku v ruce s feudálem, tak jde páterský socialismus s feudálním. Nic lehčího než dát křesťanskému asketismu socialistický nátěr. Což nehorlilo křesťanství také proti soukromému vlastnictví, proti manželství, proti státu? Nehlásalo místo toho dobročinnost a chudobu, celibát a umrtvování těla, klášterní život a církev? Křesťanský socialismus je jen svěcená voda, kterou požehnává páter zlost šlechticovu."10
Svoje ciele čo sa týka náboženstva Komunistický manifest popisuje: "Když stál svět před zánikem, byla stará náboženství poražena náboženstvím křesťanským. Když v 18. století podlehly křesťanské ideje idejím osvícenským, bila se feudální společnost na život a na smrt s tehdejším revolučním měšťanstvem. Myšlenky o svobodě svědomí a o svobodě náboženské vyjadřovaly jen panství svobodné soutěže v oboru vědění. Řekne se: Je pravda, že ideje náboženské, mravní, filosofické, politické, právní, atd. se během dějinného vývoje přizpůsobovaly. Ale náboženství, mravnost, filosofie, politika i právo se v těchto změnách vždy udržely.
Jsou tu kromě toho ještě věčné pravdy, jako svoboda, spravedlnost atd., které jsou všem společenským poměrům společné. Komunismus však tyto věčné pravdy odstraňuje a místo aby náboženství nebo morálku přetvořil, ničí je a odporuje tedy veškerému dosavadnímu dějinnému vývoji." 11

Ibaže neostalo len pri "vyhrážkach", komunistický systém vyhladil stovky kostolov a tisíce duchovných aj napriek tomu, že neboli ich úhlavní "nepriatelia". Dovolím si na ilustráciu uviesť len niekoľko príkladov, ktoré spoosobil V.I. Lenin. Vedľa systému rukojemníkov vyskúšali vodci boľševikov v auguste 1918 ďalší nástroj represie, ktroý sa objavil vo vojnovom Rusku: koncentračné tábory. Už 9. 8. 1918 telegrafoval Lenin Výkonnému výboru sovietov Penzenskej oblasti, aby zavreli "kulakov, kňazov, bielogvardejcov a iné podozrivé elementy do koncentračného tábora".
26. 2. 1922 vyšiel v dennej tlači vládny dekrét nariaďujúci "v kostoloch okamžitú konfiškáciu všetkých cenných predmetov zo zlata a striebra a drahých kameňov, ktoré neslúžia priamo kultovným účelom. Tieto predmety budú odovzdané orgánom Ústrednej komisie pre pomoc hladujúcim." Ako Lenin sám uviedol v liste členom politbyra z 19. 3. 1922, využil hladomor k "smrteľnému úderu do hlavy nepriateľa". Vrchol konfiškácie cirkevného majetku nastal v marci až máji 1922. Iba táto jedna udalosť vyvolala 1414 registrovaných incidentov a zatknutie niekoľko tisíc kňazov, mníchov a mníšok. Podľa cirkevných zdrojov bolo len v roku 1922 zabitých 2691 kňazov, 1962 mníchov a 3447 rehoľníc. 12


POZNÁMKY

1. Heer, Friedrich: Evropské duchovní dějiny. Vyšehrad, Praha 2000, s. 627, 646.
2. Lenin, V.I.: Co dělat? Svoboda, Praha 1951.
3. Lenin, V.I.: Stát a revoluce. Naše vojsko, Praha 1971, s. 55.
4. Tamže, s. 78.
5. Lenin, V.I.: Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu. Pravda, Bratislava 1949, s.100.
6. Lenin. V.I.: Kto sú "priatelia ľudu a ako bojujú proti sociálnym demokratom? In: Vybrané spisy 1., s. 109.
7. lenin, V.I.: Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu. Pravda, Bratislava 1949, s.112.
8. Lenin, V.I.: K. Marx - F. Engels - Tri zdroje a tri súčasti marxizmu. Pravda, Bratislava 1952, s. 49.
9. Komunistický manifest. SPN Olomouc, 1970, s. 39.
10. Tamže, s. 50.
11. Tamže, s. 46-47.
12. Courtois, S. a kol.: Černá kniha komunismu I. Paseka, Praha/Litomyšl 1999.

POUŽITÁ LITERATÚRA

Courtois, Stéphane a kol.: Černá kniha komunismu I. II. Zločiny, teror, represe. Paseka, Praha/Litomyšl 1999.
Hayek, Friedrich August: Cesta k nevolnictví. Občanský institut, Praha 1991.
Heer, Friedrich: Evropské duchovní dějiny. Vyšehrad, Praha 2000.
Komunistický manifest. SPN Olomouc, 1970.
Lenin, Vladimír Iľjič: Co dělat? Velká knihovna marxismu-leninismu, Svoboda, Praha 1951.
Lenin, Vladimír Iľjič: Imperializmus, ako najvyššie štádium kapitalizmu. Pravda, Bratislava 1949.
Lenin, Vladimír Iľjič: K. Marx - F. Engels - Tri zdroje a tri súčasti marxizmu. Malá knižnica marxizmu-leninizmu, Pravda, Bratislava 1952.
Lenin, Vladimír Iľjič: Nejbližší úkoly sovětské moci. Malá knihovna marxismu- leninismu, Svoboda, Brno 1950.
Lenin, Vladimír Iľjič: Stát a revoluce. Naše vojsko, Praha 1971.
Lenin, Vladimír Iľjič: Vybrané spisy 1. (1894-1904). Pravda, Bratislava 1973.


Powered by M. Mašura


Ohodnoťte:
0%

Hodnotené 34 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS